Pohanstvo súcit vôbec nepoznalo. Milosrdenstvo nazýva Seneca, neresťou. (rímsky filozof)
V dobe rozkvetu Rímskej ríše za cisára Augusta a neskôr, ako píše historik Theodor Mommsen (Rímske dejiny), bola chudoba najťažšou potupou a najhorším zločinom.
Pre chorých a zmrzačených nebolo žiadneho útočiska: starobincov, chudobincov a nemocníc. Niečo také vôbec neexistovalo. Slabých a zostarnutých sa spoločnosť snažila čo najskôr zbaviť.
ZÁBAVA POHANSKEJ VRCHNOSTI
Titus dal v rímskom Koloseu poriadať „hry“ trvajúce celé štyri mesiace, pri ktorých v zápasoch zahynulo 5.000 dravých šeliem a 10.000 gladiátorov-zápasníkov. Toto je len jedna ukážka týchto častých „zábav“ pohanských, vysoko kultúrnych Rimanov.
Koloseum mohlo pojať až 50.000 divákov hier zahajovaných nábožensky: veľkňaz usmrtil ku cti boha Jupitera živého človeka. Kto spočíta státisíce, väčšinou úplne nevinných, ľudí, ktorí tu vykrvácali pre zábavu pohanského Ríma ?
Koľko bolo v koloseu medzi zabitými a roztrhanými od dravých šeliem kresťanov?
Rímske katakomby (podzemné pohrebiská kresťanov) majú celkovú dĺžku 900 km a počet pochovaných (väčšinou umučených pohanmi) sa odhaduje do 6.000.000. Cisár Hadrián dal pobyť za jediný deň 40.000 kresťanov na „via Appia“.
Cisár Klaudius usporiadal inú zábavu: na Fucínskom jazere bojovalo proti sebe sto bojových lodí s 19.000 mužmi. Podobné boli námorné bitky „pre zábavu“ poriadané cisárom Domiciánom.
Bolo to neľútostné vraždenie, len nepatrnej časti námorníkov bol darovaný život.
〰️ 〰️ 〰️
Ó ospevované pohanstvo! Kto z pohanov sa vtedy postavil proti takému zabíjaniu ľudí? Nikto. Žiadny filozof. 👆
Naopak to filozofi schvaľovali ako školu statočnosti. Nepostavil sa proti ani Marcus Aurelius, cisár-filozof, „ktorého morálka bola vraj rovnako vznešená ako kresťanská“ ako píše F. Peroutka. Aj M. Aurelius dával vraždiť kresťanov a ich telá dal napospas psom a krkavcom, nedovoľoval ich pochovať. To malo byť víťazstvo ducha ? Ba dal umučiť vlastnú sestru !
Zvláštny odstavec v opise pohanskej krutosti tvorí otroctvo.
OTROCTVO
Otroci boli postavení na úroveň hospodárskemu dobytku – ako píše rímsky spisovateľ Varro. Pred zákonom bol otrok vec, nie osoba. Pán mohol predať otroka inam, jeho ženu inam a jeho deti ako ťažný dobytok zasa inam. Mohol byť svojim pánom bičovaný, ukrižovaný. Otroci starobou ochabnutí boli buď ubití alebo vysadení na ostrov k istej smrti (opäť eutanázia). Na noc boli zaháňaní otroci do podzemných chodieb (ergastula) ako dobytok. Čo bolo oproti tomu stredoveké poddanstvo a robota?!
Takže prvý pohľad na pohana - „šťastné dieťa prírody“ by sme mali. Toto sa toľkým velebiteľom starého pohanstva páči? Viac než dve tretiny ľudstva zbavené ľudskej dôstojnosti. Chcú snáď byť naši obdivovatelia pohanstva znova účastní všetkých týchto „láskavostí“ ?
〰️ 〰️ 〰️
Koľko bolo otrokov v dobe pred Kristom? Odhaduje sa, že viac než dve tretiny ľudstva. A môžu to byť ešte horšie, krikľavejšie percentá.
V dobe príchodu Krista bolo na Atike, v centre vzdelaného Grécka 20 tisíc slobodných, plnoprávnych občanov, na ktorých sa drelo v pote a krvi 400 tisíc otrokov!
V Sparte bol slobodný najskôr každý desiaty človek, v Atike, gréckej krajine, na dvadsať otrokov jeden slobodný!
Filozof Platón stav otrocký schvaľoval, Aristoteles, slnko filozofov starého sveta, urobil dokonca ten stav základom štátu.
Museli byť otroci, aby sa mohlo niekoľko pohanov z ich potu a krvi radovať. Ó závideniahodné šťastie pohana – „dieťaťa prírody“ !
Zdroj : Vredy pohanstva (Šťastní pohania?, Životom, roč. 13, 1938)
🔸️ Odporúčané články :
----》 Dávna história - Gladiátori. Starovekí Rimania milovali svoje smrtiace hry
----》 Christianitas - Kresťanská civilizácia bola v dejinách sveta absolútne výnimočným zjavom
🔹️ Téma :
----》 História - POHANSTVO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára