Niektorí zmätení ľudia veria, že prví kresťania boli „biblickými kresťanmi“, ktorí každý deň čítali a študovali Bibliu. Myslia si, že kresťania nosili každý týždeň Bibliu pod pazuchou do kostola. Tiež si mylne myslia, že pápež prenasledoval týchto „biblických kresťanov“ za to, že vlastnili Bibliu. Ale toto všetko je len vymyslená teória bez faktov.
Pravdou je, že tento scenár je historicky nemožný. Najstarší kresťania nemali Bibliu, pretože ako je uvedené v 1. časti článku, Biblia neexistovala ako kniha takmer 400 rokov.
Ako potom mohli prví kresťania vlastniť a čítať svoje vlastné Biblie? A potom, čo bolo Sväté písmo kanonizované a poskladané, mali ľudia Bibliu, ktorú si mohli nosiť do kostola pod pazuchou? Vôbec nie. Biblie boli mimoriadne vzácne, príšerne drahé a skopírovanie len jednej trvalo roky, nehovoriac o tom, že až do čias kníhtlače deväť desatín Rímskej ríše nebolo ani gramotných.
Poďme trochu hlbšie. Potom, čo Katolícka cirkev v roku 397 nášho letopočtu oficiálne kanonizovala Písmo a po tom, čo ho raz a navždy ratifikoval pápež, katolícki mnísi začali deň čo deň Písmo prepisovať, riadok po riadku, stránku po stránke, list po liste. Bol to neuveriteľne pomalý a náročný proces, aby sa zabezpečilo, že každá kópia bude čo najpresnejšia.
Tento proces bol tiež neuveriteľne dlhý a drahý. Pôvodne boli biblické knihy kopírované na papyrus, ktorý bol krehký. To nakoniec ustúpilo používaniu pergamenu. To znamenalo, že veľa zvierat bolo zabitých pre kožu. V skutočnosti muselo byť zabitých viac ako 400 zvierat, aby sa vytvorila jedna Biblia.
Okrem toho mohlo kopírovanie jednej Biblie trvať až tri roky. V dôsledku toho boli Biblie vzácne, nesmierne drahé a po mnoho storočí ich existovalo len veľmi málo. Vedci odhadujú, že kúpa jednej Biblie by človeka stála až tri roky platu. To boli náklady na malý dom. Bibliu si teda mohli dovoliť len veľmi bohatí ľudia.
To je presne dôvod, prečo Katolícka cirkev pripútala Biblie na kazateľnice: pretože boli také drahé, vzácne a sväté. Svätá matka Cirkev si neželala, aby boli ukradnuté. Trojročná mzda a až trojročné kopírovanie by boli pri každej krádeži vyhodené von oknom.
Katolícka cirkev teda „nezadržiavala Bibliu pred ľuďmi“, ale pripútala Biblie ku kazateľniciam, aby ľudia mali Písmo vždy. V skutočnosti knižnice v Anglicku ešte aj dnes pripájajú knihy k stolom, aby ich ľudia nekradli. Toto bolo skoré bezpečnostné opatrenie, nič viac.
V priebehu storočí katolícki mnísi, dokonca aj mníšky a biskupi, usilovne opisovali Sväté písmo - písmenko po písmenku a odsek po odseku. Mnohé vznešené duše zasvätili celý svoj život kopírovaniu a uchovávaniu Svätého písma.
V priebehu stredoveku barbari a vikingovia drancovali a pálili obce v celej Rímskej ríši – vrátane kostolov a knižníc. Vďaka Bohu, že sa katolícki mnísi ponáhľali zachrániť Písmo znovu a začali proces kopírovania odznova. Biblia dnes existuje, pretože katolíci milovali Božie slovo, uchovávali ho a odovzdávali ho ďalej po stáročia.
........
Nikto s dobrou povesťou, kto rozumie histórii, nebude tvrdiť, že Katolícka cirkev nedala svetu Bibliu. Bez Katolíckej cirkvi by dnes Biblia nebola. Katolícki vodcovia sa navyše učili Bibliu naspamäť, citovali ju, kázali a prví katolíci ju vo svojich spisoch vo veľkej miere používali. Tiež oživili biblické príbehy prostredníctvom drám, hier a iných tvorivých prostriedkov.
Keď Biblie pribúdali, ľudia ich stále nevlastnili ani nenosili do kostola (čo je moderný luxus), pretože deväť desatín Rímskej ríše bolo negramotných a nevedelo čítať. Ľudia boli väčšinu histórie negramotní, až kým univerzitný systém (spustený Katolíckou cirkvou) nezačal rozširovať vzdelanie až do modernej doby.
.......
Napriek falošnému tvrdeniu, že Katolícka cirkev nenávidí Písmo a snažila sa ho pred ľuďmi utajiť, história bez najmenšieho tieňa pochybností odhaľuje, že Katolícka cirkev Bibliu vytvorila, zachovala, rozmnožila a učila ju.
Antikatolíci, ktorí neštudujú históriu, veria, že Martin Luther zachránil Bibliu z hlbín zlého Vatikánu a dal ju ľuďom. Samozrejme, je to očividne klamstvo. Keď bol Martin Luther katolíckym kňazom, bol poverený svojimi predstavenými, aby nielen študoval Písmo, ale aby ho aj kázal a učil.
Dokonca aj protestantský reformátor Ulrich Zwingli odhalil Lutherovu nečestnosť, keď tvrdil, že katolíci Bibliu vôbec nepoznajú a zatajili ju pred ostatnými.
Zwingli hovorí: „Ste nespravodliví, keď sa vychvaľujete, že vyťahujete Bibliu spod zaprášených lavíc škôl. Zabúdate, že poznanie Písma sme získali prostredníctvom prekladov iných. Veľmi dobre si uvedomujete, pri všetkom svojom burcovaní, že pred vašou dobou existovalo množstvo učencov, ktorí boli v biblických znalostiach a filozofických úspechoch pred vami.“ (Fakty o Lutherovi, str. 191).
Tu Zwingli uvádza, že Luther nenašiel Bibliu skrytú, ale že protestanti sa o nej dozvedeli, keď boli ešte katolíkmi, a že bolo veľa katolíckych učencov Písma, ktorí boli oveľa lepší ako Luther. Wow!
Pripomeňme tiež svetu, že sám Luther priznal svoje nečestné zveličovanie, keď uviedol:„Pripúšťame, ako musíme, že veľa z toho, čo hovoria [Katolícka cirkev], je pravda: že pápežstvo má Božie Slovo [Bibliu] a úrad apoštolov a že sme prijali Sväté písmo, krst, sviatosti a učenie od nich. Čo by sme o nich vedeli, keby ich nebolo?“ (Luther's Works, Vol. 24, citované v Crossing the Tiber , str. 54)
........
Martin Luther a vlastne všetky kresťanské denominácie prijali Sväté písmo od Katolíckej cirkvi. Tak nevyhnutne vzniká ďalší mýtus, že Katolícka cirkev uchovávala Bibliu v latinčine, aby jej ľudia nerozumeli a bol to Luther, kto vytlačil Bibliu v jazyku ľudu.
Opäť klamné a zjavne nepravdivé. Po prvé, latinčina bola jazykom Rímskej ríše. Kým väčšina ľudí nevedela čítať, tí, čo vedeli čítať, čítali latinsky. Po druhé, Katolícka cirkev v priebehu storočí prekladala Písmo do jazyka ľudu. Po tretie, je historickým faktom, že prvá Biblia, ktorá kedy vyšla z tlačiarne, bola katolícka verzia Svätého písma. Odtiaľ Katolícka cirkev preložila Písmo do rôznych jazykov dávno pred prvou Lutherovou verziou v roku 1520.
Henry Graham vo svojej knihe Odkiaľ pochádza Biblia tento mýtus vyvracia. Hovorí, že pred rokom 1520 bolo presne 104 vydaní Biblie v latinčine a 27 verzií v nemčine (Lutherov vlastný jazyk) a 9 z týchto vydaní bolo ešte predtým, ako sa Luther vôbec narodil.
Okrem toho bolo viac ako 40 vydaní v Taliansku, 18 verzií vo Francúzsku a množstvo vydaní v Španielsku, Maďarsku, Dánsku, Nórsku a ďalších krajinách. Uvádza: „Dlho predtým, ako Lutherova verzia uzrela svetlo sveta, existovalo 198 verzií Písma v jazyku ľudí“ (str. 74-75).
Cirkev chcela zachovať Sväté písmo a zachovať ho čo najpresnejšie, preto ho nemohol preložiť len tak hocikto. Potrebovali potrebné vzdelanie, znalosť biblických jazykov, potrebné zručnosti a súhlas Cirkvi. To malo zabezpečiť verné zachovanie Písma.
Nakoniec je škoda, že sa Luther vôbec do toho pustil. Odstránil sedem kníh Starého zákona (Tobiáš, Judita, Baruch, Kráľova, Sirachovcova, 1. Makabejcov, 2. Makabejcov, a niektoré verše z Daniela a Ester) a osobne odmietol viaceré knihy Nového zákona (Zjavenie, Jakub, Hebrejom atď.). V skutočnosti bola Lutherova vlastná verzia Písma tak zbúchaná, že na stránke bolo až 30 chýb, a preto jeho verziu dnes nikto nepoužíva.
Katolícka cirkev nikdy nepálila Bibliu, ale iba chybné verzie „Písma“ s 30 chybami na stránke, pretože už ani neboli pravdivým Písmom. Cirkev chcela zachovať pravé a čisté Božie Slovo. Dalo by sa to porovnať ku spáleniu Biblie Jehovových svedkov, v ktorej zámerne zmenili mnohé pasáže, aby zodpovedali ich vlastným názorom.
Svätý Hieronym, katolík 4. storočia, je známy výrokom, že „neznalosť Písma je neznalosťou Krista“. A katolíci súhlasia. Katolícka cirkev dnes tvrdí: „Preto Cirkev vždy uctievala Písmo tak, ako si uctieva Telo Pánovo." (Katechizmus Katolíckej cirkvi, článok 3).
Na záver už len - nech nikto nehovorí, že Katolícka cirkev ukryla Bibliu. Je historickým faktom, že ju zostavila, zachovala, kázala, živila ním svoj ľud a požehnala ňou svet. Každý, kto miluje Bibliu, by mal poďakovať Katolíckej cirkvi.
Zdroj : The Catholic truth - Odkiaľ sa vzala Biblia - 2. časť
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára