ruiny jezuitských redukcií
Rozprávky a legendy o vraždení Indiánov krvilačnými mníchmi sú takmer také populárne ako nezmysly o inkvizícii. Fakty sú, ako inak, úplne iné... Práve z Cirkvi vyšiel prvý a počas 300 rokov JEDINÝ hlas odporu proti otroctvu - v encyklike Pavla III. „Sublimus Dei“ (správnejšie "Sublimis Deus"). Cirkev zároveň zasahovala do útlaku Indiánov, za čo duchovenstvo často čelilo tým najhorším trestom.
Rovnako ako v novopokrstených krajinách Európy, mnísi po príchode postavili evanjelizačné osady, kostoly a školy. Aby mohli Indiánov obracať a učiť ich viere, museli im poskytnúť aspoň minimálne vzdelanie. Neskôr tzv. jezuitské redukcie, teda vzdelávacie centrá riadené mníchmi.
Často sa hovorí o konvertovaní mečom, ale dôkazy o tom sa takmer nikdy nepodávajú. To je aj prípad evanjelizácie indiánskych krajín. Antiklerikáli tvrdia, že každý Indián, ktorý nekonvertoval na katolicizmus, skončil na hranici. Zabúda sa na to, že už v roku 1537 sa pápež Pavol III. vo svojej encyklike „Veritas ipsa“ vyslovil proti akýmkoľvek pokusom dostať Indiánov do zajatia a násilie bolo stigmatizované duchovenstvom prítomným v Novom svete.
Nespomína sa ani to, že Indiáni nepotrebovali veľký tlak na to, aby konvertovali na katolicizmus. Stačil im fakt, že mnísi boli jediní, ktorí ich bránili pred vykorisťovaním a brutalitou svetských kolonizátorov.
Raúl Berzosa - Bartolomé de Las Casas
Jedným z hlavných odporcov akéhokoľvek vykorisťovania indiánov bol Bartolomé de Las Casas, ktorý strávil asi 50 rokov prácou pre domorodé obyvateľstvo Ameriky a snažil sa zničiť inštitúciu encomienda, čiže tábory nútených prác. Cirkev vzdorovala chamtivým vojakom tak silno, že niektorí z nich vyháňali mníchov z okolia a dokonca vypaľovali kostoly.
Manuel da Nóbrega
Manuel da Nóbrega, vedúci prvej jezuitskej misie v Brazílii, povedal :
"Ak budem mučený, bude to rukami našich portugalských kresťanov, nie Indiánov."
Čo bola konverzia mečom ? Ako to už zvyčajne býva, jednému z mníchov, ktorí v tom čase žili, bola pridelená veta vytrhnutá z kontextu, ktorá znela „Železná tyč a meč sú najlepší kazatelia“. Obťažoval sa však niektorý z kritikov, aby zistil, o čom je citát? Pravdepodobne nie, pretože jeho autor,
José de Anchieta, vyslovil tieto slová, ktorými vysvetlil potrebu zastaviť Indiánov od barbarských vojenských a rituálnych praktík, ako napríklad:
- byť v stave permanentnej vojny medzi kmeňmi,
- činy kolektívnej pomsty,
- detské a dospelé obete,
- slávnostné vraždenie väzňov,
- kanibalizmus (jedenie porazených nepriateľov).
Zaujímavé je, že ten istý José de Anchieta, údajne zlostný a brutálny, sa vydal Indiánom ako otrok. Urobil to preto, aby vyjednal mier medzi „alianciou“ francúzov a niektorých pôvodných obyvateľov a portugalcov a kmeňov, ktoré s nimi uzavreli spojenectvo. José zakladal aj vzdelávacie centrá, kde sa indiáni učili remeslám, farmárčeniu, vzdelávali deti už od útleho veku a dokonca diskutovali na tému výtvarného umenia a medicíny.
José de Anchieta
Terorizovala Indiánov inkvizícia Katolíckej cirkvi? Inkvizícia prichádza všade tam, kde sa hovorí o chybách Cirkvi. Je to smiešne, keď sa spomína v kontexte kolonizácie Nového sveta, pretože Sväté ofícium v zásade nemalo právo zaoberať sa nekresťanmi, ako sa nezaoberalo Židmi alebo moslimami v Španielsku, kým kráľovská rodina nevzala moc nad inkvizíciou a nezačala politický boj. Používala pritom svoj vlastný „inkvizičný“ aparát na politické zásahy proti disidentom, cudzincom, špiónom atď. V priebehu poldruha storočia inkvizícia v Amerike skutočne vyniesla 39 rozsudkov... ...nad kolonizátormi, ktorí spáchali tie najhoršie zločiny proti Indiánom a iným kresťanom.
A kedy sa skutočne začalo prenasledovanie? Konšpiračná teória o brutálnej indiánskej konverzii sa rozpadá proti jednoduchým faktom, ako je skutočnosť, že najsilnejšie prenasledovanie domorodého obyvateľstva Brazílie sa začalo... v roku 1760, keď z nej boli vyhnaní jezuiti. Máme tu teda do činenia s podobnou situáciou ako pri inkvizícii, kde väčšina popráv bolo uskutočnených až v čase, keď boli katolícke orgány z tejto oblasti úplne odstránené a nahradené protestantskými revolucionármi (Nemecko, Rakúsko, Anglicko).
Aké opatrenia prijali katolícki duchovní v súvislosti s otroctvom a vykorisťovaním? V roku 1604 otec Lorenzana - nadriadený jezuitskej misie, vyzval kolonizátorov, aby oslobodili indiánských otrokov pod hrozbou exkomunikácie. To vyvolalo búrlivú reakciu osadníkov - indiánom bol zakázaný prístup k duchovenstvu (aj pod trestom smrti), misionári boli odrezaní od zásob potravín a financií.
Otec Antonio Ruiz de Montoya povedal :
„Indiáni by mali byť slobodní ľudia, dôstojní občania a poddaní kráľovi, požívajúci všetky práva, ktoré im patria. Zabezpečenie tohto položí základy trvalého mieru medzi domorodcami a osadníkmi z Európy, ktorý bude postavený na základe porozumenia. Nikdy sa nesmiete snažiť 'konvertovať' indiánov na európanov." "Áno, musia mať prístup k európskym výdobytkom civilizácie, ale je potrebné rešpektovať ich individualitu, tradíciu, mentalitu, charakter a jazyk.“
Redukcie boli špecifickou reakciou na „encomiendas“ - čiže osady nútenej práce založené kolonizátormi snažiacimi sa získať otrockú prácu pod zámienkou „konvertovania“ indiánov.
Aký bol postoj Indiánov ku kolonizátorom? Je nemožné hodnotiť americkú kolonizáciu len z pohľadu jednej strany. Bolo by tiež naivné si myslieť, že Indiáni sympatizovali s kolonizáciou a že sa vo všeobecnosti tešili zo straty veľkého množstva pôdy, slobody a tovaru.
Spomínané praktiky a necivilizované správanie mali veľký vplyv na vzájomné vzťahy. Militantné kmene neustále útočili a pokúšali sa zavraždiť Európanov, ktorí sa im zasa pomstili, keď sa im podarilo vyhrať bitky alebo dobyť osady. Nedá sa však racionálne povedať, že niečo z toho bolo "vyhladzovanie" indiánov.
Dôvod je jednoduchý - okrem exkomunikácie, ktorej sa brutálni kolonizátori neustále vystavovali, im v zabíjaní bránili najmä ekonomické dôvody. Preprava správneho množstva pracovníkov z Európy do Ameriky predstavovala obrovské náklady, takže chamtivosť sa musela uspokojiť s pracovnou silou na danom mieste. Ak by bolo cieľom vyhladenie, Európania by sa rýchlo pripravili o možnosti ľahkého a efektívneho zisku. Za smrťou mnohých Indiánov stojí aj čisto biologická záležitosť a neschopnosť ubrániť telá indiánov proti chorobám „dovezeným“ európanmi.
Ako Cirkev iniciovala proces tvorby medzinárodného práva? Keď sa Európania dozvedeli o problémoch so zaobchádzaním s Indiánmi v Amerike, cítili sa vinní a v žiadnom prípade neakceptovali tento stav. To ovplyvnilo najmä teológov a mysliteľov, ktorí začali hľadať riešenie problému a možnosti obmedzenia ašpirácií niektorých zdegenerovaných conquistadorov. To sa ukázalo ako podnet na výskum a zisťovanie medzinárodného práva, ktoré dovtedy nebolo nikdy správne a jednoznačne definované. Vzhľadom na to, že prvé útoky na španielsku koloniálnu politiku prišli zo strany Katolíckej cirkvi a následné výskumy a kroky teológov na zastavenie prenasledovania vychádzali z katolíckej morálky, je Katolícka cirkev považovaná za tvorcu medzinárodného práva.
Prvý veľký útok na španielsku koloniálnu politiku bol v decembri 1511 na ostrove Hispaniola (dnes Haiti a Dominikánska republika). Dominikán Antonio de Montesinos vo svojej dramatickej kázni adresoval dobyvateľom ostrú kritiku. Bolo to také intenzívne, že velitelia protestovali a žiadali, aby sa tieto slová zrušili.
Montesinos sa dokonca stretol so španielskym kráľom. Po stretnutí kráľ zvolal špeciálnu skupinu teológov a nariadil im, aby vytvorili systém pravidiel pre kontakty s obyvateľmi Nového sveta. Vznikli zákony Burgosu (1512) a Valladolidu (1513) a neskôr v roku 1514 tzv. Nové zákony.
Aký bol teologický a morálny postoj Cirkvi k Indiánom? Jedným z najvýznamnejších mysliteľov tej doby bol dominikánsky mních Francisco de Vitoria. Položil základy pre vyššie uvedené medzinárodné právo.
Máme istotu, že nové zákony plynú priamo z Cirkvi, a nie z „dobrej vôle“ či „humanizmu“, vďaka tomu, že de Vitoria sa pri svojich úvahách opieral o Sväté písmo a učenie Tomáša Akvinského. Na tomto základe v rámci svojej práce vytvoril prvý systém zákonov spolunažívania národov v čase mieru a vojny.
Na základe diel Tomáša Akvinského nám pripomenul, že žiaden človek nemá väčšie či menšie práva, bez ohľadu na náboženstvo či hriešny život. Tvrdil, že Indiáni majú zjavné právo privlastniť si čokoľvek, čo im príde do cesty, a nie sú v žiadnom prípade horší ako Španieli. Nemohli byť teda okradnutí o to, čo už mali.
Zaobchádzala Cirkev s Indiánmi ako s menejcennými? V Katolíckej cirkvi národnosť nehrala takú veľkú úlohu ako napríklad v armáde, službách či politike. Ovplyvnilo to aj situáciu Indiánov, ktorí sa po krste a vďaka zrovnoprávneniu začali pripájať k duchovným a dosiahli cirkevné pozície. Napríklad v roku 1677 sa Antoni Monroy e Hijar, mexický miešanec, stal generálom dominikánskeho rádu.
Bolo cieľom výchovy Indiánov duchovenstvom - zničiť a nahradiť miestnu civilizáciu? Európski teológovia a misionári prichádzajúci do Nového sveta bojovali proti otroctvu a útlaku indiánov. Vieme tiež, že naučili američanov španielsky jazyk a ukázali im ďalšie oblasti vedomostí. Zaujímavé však je, že sa tam nesústredili na „nahradenie“ španielskych jazykov. Vydali učebnice v jazykoch pôvodných obyvateľov týchto krajín, stali sa prekladateľmi a poznatky získané v Európe opísali do indiánskych jazykov. Vytvorili slovníky a popísali gramatiku mnohých slov, v napríklad v jazykoch: nahuatl, guarani, terraque a quechua. Na rozvoj a komunikáciu s indiánmi bolo vydaných viac ako 10.000 knižných titulov. Na univerzite v Lime bola dokonca zriadená katedra jazyka quechua.
Zdroj : Sredniowieczny - Misionári konvertovali Indiánov násilím ? 12 faktov, ktoré tomu odporujú
🔸️ Odporúčaný článok :
-----》skompasem.cz - Petr Daubner -Jezuitské redukce v Paraguayi
V článku sa spomína Antonín Koniáš : Vo wikipédii pod týmto menom - v časti "Misionářska činnost", podnadpis "Spor s hrabětem Šporkem" sa dočítame, o pamfletoch proti jezuitom a o obvinení Šporka zo šírenia kacírstva. Na základe zásady, že nekatolíctvo je zločinom proti štátu, obsadil oddiel kyrysníkov v noci 26. júna 1729 Kuks. Až potom prišiel na rad klérus, v ktorého radách nechýbal ani P. Koniáš. Zrejme by stálo za to prečítať si "Mýtus P. Antonína Koniáše a jeho proměny", 2006, od autora - Pavel Beneš.
🔹️ Téma :
-----》 História - AMERIKA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára