21.10.22

Neduhy zrodené z protestantizmu - historický revizionizmus, mononukleárna rodina a bezohľadná bojovnosť

zdroj : Stop plus jednička



Historický revizionizmus

      

        Protestantizmus sa objavil v 16. storočí, viac ako 1500 rokov po zrode kresťanstva. A ako mohli naši luteránski, kalvínski a podobní hrdinovia viery ospravedlniť svoju existenciu? Jednoduché:  šialene klamať o pôvode Cirkvi a prinútiť skutočných kresťanov, aby vysvetľovali až do vyčerpania síl to, na čo by nestrácal čas žiaden stredoveký intelektuál - že Cirkev založená Kristom je jedna, katolícka, apoštolská a rímska ...a nie, nevytvoril ju Konštantín. 😁

        Protestantskí intelektuáli bez škrupulí teda vykonali efektívnu prácu historického revizionizmu. To znamená, že reinterpretovali a prerozprávali históriu podľa svojich predstáv. A tak môžme počuť rôzne nezmysly...

       Tieto klamstvá  o pôvode Cirkvi, o inkvizícii, križiackych výpravách, nepriateľstve medzi vedou a náboženstvom... všetko sú to protestantské výtvory...   

    Z tohto dôvodu mnoho kresťanov, ktorí to myslia dobre, prechováva voči Katolíckej cirkvi predsudky a nepriateľstvo, nie preto, aká je, ale kvôli skreslenému obrazu, ktorý im je predkladaný.


Mononukleárna rodina 
je moderná myšlienka 
alebo znárodňovanie súkromného života

       Rozkol západného sveta s Bohom priniesol zmeny vo vzťahu medzi vládnou mocou a obyvateľstvom. Prítomnosť štátu sa v ľudských životoch stala oveľa zretelňejšou. Stredoveký človek bol na druhej strane súčasťou komunity. Rodinné vzťahy boli úplne iné, ako máme dnes. 


      V dávnych dobách, keď ľudia záviseli viac od svojich príbuzných a priateľov a oveľa menej - od štátu. Bratranci a strýkovia boli považovaní za blízkych príbuzných. Sekulárny štát rozbil túto komunitnú jednotu, pretože je oveľa jednoduchšie ovládať mononukleárnu jednotku ako komunitnú jednotku, ktorá by mohla klásť oveľa väčší odpor.

      Ak má človek málo blízkych príbuzných, na ktorých sa v prípade núdze môže spoľahnúť, prirodzene bude mať jediné východisko zveriť svoje nádeje na bezpečnosť a obživu (v prípade choroby, staroby a pod.) do rúk štátu. Tým sa štát stáva čoraz silnejším a ovládajúcejším. Rodinnú solidaritu teda nahrádzajú sociálne programy, ktoré bežný občan neplatí len vysokými daňami, ale aj samotnou slobodou.

        Štát je v dnešnom svete ako boh, ktorý riadi všetko: spôsob výchovy detí, systém práce, podnikanie, vzdelávanie detí a mladých ľudí, interakcie na internete, morálne hodnoty... všetko...

    

 Bezohľadná bojovnosť


        Bude reč o politickej bojovnosti, ktorá ospravedlňuje klamstvo a spreneveru kvôli potrebe vyhrať. Základy protestantskej „filozofie“ siahajú pred Luthera. Wiklef a Hus sú hlavní protoreformisti, ktorých mimochodom spiritualisti veľmi milujú. Boli to práve oni, ktorí istým spôsobom ovplyvnili Luthera v jeho teórii „sebapotvrdenia“ a nezávislosti.

       Nahnevaný anglický kňaz John Wiklef obhajoval preklad Biblie do ľudovej reči. Dnes s tým nie je žiadny problém, ale v 14. storočí to bol veľmi zlý nápad. Anglický jazyk nemal jasné normy, stále to bol veľmi hrubý jazyk. V Písme sa nachádzalo množstvo výrazov, ktoré nemali podobné výrazy v angličtine, aby bol možný správny preklad Biblie.

      Ale Wiklefovi to bolo jedno a urobil pirátsky preklad Biblie a tento preklad nebol ničím iným ako prostriedkom propagácie jeho heréz. 

      Kým Wiklef bol inšpiráciou pre Lutherov preklad Biblie, Ján  Hus ho zasa predbehol v obrane všeobecného kňazstva veriacich. Podľa tejto heretickej tézy sa každý pokrstený môže spojiť priamo s Bohom, bez toho, aby potreboval sprostredkovanie zasväteného kňaza alebo Cirkvi. (Prečítaj si o prekliatej skupine Kórach v Numeri 16 a uvidíš, že prístup je rovnaký - Numeri 16:9‭-‬10.)

   Hus je dnes otcom každého potulného teológa, keďže kňazom môže byť každý nepripravený samouk.

      Ďalšími výraznými postavami Wiklefovho života boli Husoví prívrženci - takzvaní husiti. A tí, ako vieme, mali sklon k bojovnosti. A čo je militantnosť? Byť militantným znamená predovšetkým aktívne konať v prospech veci alebo organizácie. Nie je to vždy negatívna vec, pokiaľ pracujete na obranu pravdy.

       Problém je v tom, že Wiklef a Hus nahradili kresťanskú spravodlivosť zdanlivou patrológiou militantov. Ján Kalvín rozvinul tento aspekt až po hranicu absurdnosti, ktorá vyvrcholila neslávne známou honbou na čarodejnice vo Švajčiarsku. To bola  „tolerancia“, ktorú nám  odkázala kresťanská história...

        Boli to časy, keď sa uvažovalo o potrebe zmiesť katolicizmus z Európy, a preto ho nešetrili ani kalvínski militanti. Všetci katolícki kňazi boli vyhnaní z území ovládaných protestantmi a cirkevný majetok bol skonfiškovaný.

        V súčasnosti túto pochybnú militantnosť vo veľkej miere praktizujú ľavicoví militanti. Ak je príčina „ušľachtilá“, oplatí sa zabíjať, kradnúť, klamať, ohovárať a obchodovať. 
    Spomeňme si, keď komunista Oscar Niemeyer ospravedlňoval Stalinovu genocídu. Architekt o prestrelkách povedal: "Bolo to nevyhnutné. Bránil som revolúciu, ktorá je dôležitejšia. Muži prichádzajú, revolúcia bola tu." (Zdroj: Diário do Nordeste).


Zdroje : 

Ocatequista - Intelektuálne neduhy zrodené z protestantizmu – historický revizionizmus a znárodňovanie súkromného života



🔹️ Témy o protestantoch : 

----》 PROTESTANTI

----》 História - Herézy - PROTESTANTI

----》 História - Herézy - HUSITI


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára