Od stredoveku sa datuje postupné oslobodzovanie národov, práva obcí a miest, ktoré vtedy boli na vyššej úrovni ako sú dnes.
Zo stredoveku pochádzajú mocné a kvitnúce slobodné robotnícke spoločenstvá - cechy, zrušené revolúciou, pretože boli kresťanské.
Nanešťastie túto históriu mnohí nepoznajú kvôli falzifikátom, ktorými históriu prekrútila revolúcia a antiklerikalizmus.
Vynikajúci historik Augustin Thierry to povedal: „Verejná mienka, čo sa dejepisu týka, je dokonale falošná a presiaknutá lžou.“
Preto teraz chápeme, že v tejto dobe vrúcnej viery štát prenasledoval rušiteľov tohto náboženstva, ktoré bolo príčinou morálnej veľkosti kresťanských národov. Boli to nepriatelia spoločnosti samotnej.
Kresťanstvo bolo v stredoveku pôvodcom pokroku všetkého druhu, zatiaľ čo do krajín, kde bolo násilne odstránené, sa vrátilo otroctvo a barbarstvo.
〰️〰️〰️
Účelom inkvizície bolo uchrániť pred porušením mravné, rozumové, politické a spoločenské dobrodenia spôsobené kresťanstvom; mimo neho neznáme alebo stratené.
Ľud oklamaný obvyklými klamstvami protiklerikálnej tlače sa domnieva, že kňaz bol v inkvizícii sudcom, katom a nakoniec, že pápeži ovládali všetky nitky tejto inštitúcie. Koľko falošných predstáv tu nachádzame...
Pri inkvizičných súdoch zastával kňaz úlohu porotcu ako pri našich porotách. Občianski sudcovia mu položili len túto otázku, na ktorú jedinú bol oprávnený odpovedať: Je obžalovaný odpadlíkom, bludárom, zatvrdeným heretikom alebo nie?
Akonáhle bol obžalovaný usvedčený z viny podľa občianskeho zákona, nepatril viac Cirkvi. Bol zločincom štátnym a štát vyniesol rozsudok a trest stanovený občianskou spoločnosťou.
Pápežstvo založilo pápežský apelačný súd, ku ktorému sa mohli odvolať všetci nespravodlivo odsúdení. Lev. X. exkomunikoval inkvizítora Torquemadu r. 1521 pre jeho krutosť, nedbajúc na protesty cisára Karola V. Caranza, toledský arcibiskup, bol 8 rokov väznený inkvizíciou bez ohľadu na sťažnosti pápeža a Tridentského koncilu.
V Ríme bol inkvizičný súd nazývaný rímskou kongregáciou svätej inkvizície. Ten nepodpísal ani jeden rozsudok smrti.
Anglický historik Gibbon priznáva, že inkvizícia udržujúc poriadok a jednotu, vyžiadala si nekonečne menej životov, než šíriaci sa protestantizmus, rozsievajúci všade nesvornosť a občianske vojny. Len v samotnom Anglicku dala „dobrá“ kráľovná Alžbeta popraviť okolo 43.000 obetí; Henrich VIII., jej otec, okolo 70.000.
Štát nemohol dopustiť, aby sa útočilo na náboženstvo hrubým násilím, ako to robili albigénci a protestanti. Albigénci zavraždili Petra z Castelnau, pápežského legáta, vyslaného, aby s nimi dojednal dohodu. Bola proti nim vyhlásená krížová výprava a Šimon z Montfortu ich porazil. Na koho padá zodpovednosť za tento boj?
Po náboženskej konferencii v Poissy sa protestanti, ktorí boli v tomto diskusnom súboji odrazení a porazení, chopili zbraní. Boli porazení pri Dreux, Saint-Denis, Jarnac a Moncontour.
〰️〰️〰️
Coligny, ktorý dal Poltrotom de Méré zavraždiť vojvodu de Guise, ovládal myseľ Karola IX. Potom zosnoval proti nemu spolčenie, aby ho zabil, taktiež aj Katarínu Medicejskú a druhého vojvodu de Guise.
Malo sa to uskutočniť 24. augusta, na deň sv. Bartolomeja. Protestanti sa ale chytili do vlastných pascí. Hlavní sprisahanci sa votreli do Louvru, aby tam smrť priniesli, avšak nepredpokladali, že tam smrť nájdu.
Najvierohodnejšie správy o tom nachádzame v učenom diele Kervyna de Lettenhoven, člena belgickej akadémie, nazvanom: Hugenoti a Geuxovia. Poučíme sa v ňom, že Bartolomejská noc, nech by sme ju posudzovali čo najprísnejšie, bola len správne odmeranou odplatou v obrane proti zločinným útočníkom, ktorí sa chytili do vlastnej pasce. A predsa, koľko ľudí ešte nájdeme, čo vytýkajú katolíkom Bartolomejskú noc! Buď je to ignorancia alebo komédia.
〰️〰️〰️
…Keby premýšľali, tak by si povedali, že predsa najzúrivejší protivníci inkvizície sú účastníci a obdivovatelia Revolúcie, ktorá sa opovážila postaviť heslo: sloboda, rovnosť, bratstvo. Uvidíme, ako ho prevádzala v praxi.
Louis Prudhomme, spolupracovník Chaumetov a priateľ mladého Robespierra, odhaduje počet revolučných obetí na 900.000 - obesených, postrieľaných, zahrdúsených, utopených, gilotínovaných…
Voltaire napísal, že „inkvizícia na Sicílii bola privilégiom koruny v ešte väčšej miere než v Kastílii a nie rímskym súdom; pretože na Sicílii je kráľ pápežom.“ Tu máme dôkaz, ako „mocne“ zasahovala Cirkev v inkvizícii.
Joseph de Maistre a Lacordaire mali pravdu: tri storočia histórie, pokiaľ sa týka Cirkvi, sú trvalou a zrejmou lžou. Všade sa ujal a prevláda predsudok, že na Cirkev padá zodpovednosť z trestov vynesených cisárskymi a kráľovskými inkvizítormi.
Svetskí panovníci boli všade vo svojich krajinách pánmi inkvizície. O jej zavedenie sa zasadzovali a z viacerých dôvodov, jednak zákonných, jednak aj zločinných, trvali na tom, aby bola naďalej udržovaná.
Prvý zákonný dôvod bol prospech štátu. Druhý zákonný dôvod zavedenia inkvizície je obrana a ochrana náboženstva.
Avšak zo žiarlivosti vladárov nastúpili na inkvizíciu neskôr pohnútky menej vznešené a menej nezištné. Tento súd postavený pod ich právomoc slúžil často ich pýche a ctižiadostivosti. Videli v ňom prostriedok, ako rozšíriť svoju moc, uchvátiť práva Cirkvi, ktorej pomoc síce prijímajú, ale kontrolu jej nemienia ponechať. Videli v ňom prostriedok ako prenasledovať - pod zámienkou ľahko vymyslenou - všetkých, ktorým niečo závideli: šľachticov, hodnostárov a aj duchovných.
Či práve z tejto ohavnej pohnútky neboli templári odsúdení na upálenie? Kráľ Filip Krásny dychtil po ich ohromnom bohatstve.
Z knihy G. Romain – Inkvizícia, Praha 1901
Zdroj : Christianitas - Inkvizícia a jej vzťah k panovníkom a cirkvi
🔹️ O inkvizícii na tomto blogu viac tu : História - INKVIZÍCIA 🔥
🔸️ O inkvizícii sa môžme veľa dozvedieť aj tu : Radomír Malý - Je dovoleno bránit inkvizici ?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára