Upálenie Jána Husa
zdroj : vancechristie.com
Najviac vášni a hnevu proti Katolíckej cirkvi vyvoláva Husove upálenie na hranici.
Je pravdou, že prirodzený ľudský cit sa vzpiera potrestaniu človeka smrťou len za názory, ktoré hlásal a sa ich nemienil vzdať, aj keby boli akokoľvek scestné. Ak však dôsledkom šírenia týchto náuk je sociálny a mravný rozvrat, vedúci až k vraždeniu nevinných, môže byť toto za istých okolností pochopiteľné, hlavne v danej dobe. (Čím nechceme povedať, že uznávame trest smrti, je to skôr snaha vžiť sa do danej situácie a doby.)
Zapadá do toho aj prípad Husov? Faktom je, že bol upálený iba za svoje bludy. To nemôžme schvalovať. Lenže Páleč i iní mu na koncile tiež vytkli zodpovednosť za vraždy kňazov a mníchov v rokoch, kedy se ocitol na vrchole slávy a moci.
Za to by si snáď aj trest smrti zasluhoval, ale nedá sa Husovi dokázať, že podnecoval priamo k vraždám. Jeho zodpovednosť je tu skôr morálna než faktická, ale rozoberať to, by znamenalo svojvoľne sa pasovať na stredovekých juristov v oblasti trestného práva, k čomu nie sme ako ľudia žijúci v úplne iných podmienkách kompetentní.
Cirkev trest smrti pre heretikov nevymyslela, naopak proti nemu už v staroveku vystupovala. (Radomír Malý : Je dovoleno bránit inkvizici?) Jeho uzákonenie (prvýkrát v r. 1223 cisárom Fridrichom II.) si vynútil v stredoveku predovšetkým ľud, neustále ohrozovaný na živote útokmi heretických siekt, ktoré až na malé výnimky neboli organizáciami neškodných blúznivcov, ale tlupami vraždiacich teroristov (najhorší boli katari - albigenskí).
Stredoveká spoločnosť sa týmto proti kacírskym teroristickým hordám iba bránila. Aj keď v niektorých prípadoch neprimerane, pretože heretici boli trestaní nie len za konkrétne kriminálne zločiny, ale aj za názor, keď sa ho nechceli vzdať.
Presvedčenie, že zarytý kacír má byť potrestaný upálením na hranici, bolo tak rozšírené, že v stredoveku nenájdeme žiadný hlas, ktorý by mu oponoval. (S výnimkou samotných heretikov, ktorí, keď sa octili pred súdom a hrozila im smrť, volali po zrušení tohoto trestu, pokiaľ však mali moc, sami ho hojne uplatňovali). Sám Hus v dobe, keď sa tešil priazni Václava IV., zmýšľal úplne rovnako.
Palacký píše (Dějiny…III, str. 117), že pri teologickej diskusii pred kráľom na Žebráku „hotový bol podať články svoje i písomne, či budú jeho protivníci … chcieť sa zaviazať k dostatočnému sprievodu svojej žaloby, a to pod pokutou odvety, totiž pod upálením, aké sa na kacírov slušalo…“
Z Kostnice však píše svojim priateľom listy, v ktorých vášnivo protestuje proti trestu smrti pre heretikov. Dodajme: keď sa týkal jeho osoby. Keď sa ale mal týkať jeho odporcov, ako dokazuje vyššie uvedený citát, tak bolo naopak všetko v poriadku.
Husovo upálenie neschvaľujeme. Bolo by však krivdou vysloviť slovo „odcudzujeme“, pretože sa jednalo o oprávnený akt sebaobrany vtedajšej společnosti proti teroru a rozvratu zo strany heretických siekt. Neprimeraným bol ale trest smrti len za presvedčenie, aj keď bludné. Kontext doby a skúsenosť jednoduchého obyvateľstva s heretikmi boli však také, že sa javilo takmer nemožným chcieť opak.
□ □ □
Ale prejdime teraz do protiútoku. Áno, Hus bol upálený, rovnako ako Jeroným Pražský. Lenže Hus sám nesie morálnu spoluvinu na upálení desiatok duchovných svojimi stúpencami, a je známe, že by proti tomu nevyslovil jediné slovo. Husiti, ktorí sa potom zaštítili jeho menom, majú na svedomí desaťtitisíce obetí z rad katolíkov. Ich jediná vina tkvela v tom, že sa odmietli vzdať svojej viery. (Ako uvádza Te Deum v minulom čísle v článku P. Zahradníka a ako popisuje i Radomír Malý vo svojej knihe Najkrvavejšia genocída minulosti a súčasnosti. Nahnanie do sakristie kostola a upálenie vrátane žien, detí a starcov, topenie v rieke, zhadzovanie z okien na kopije, ubíjanie cepami a dalšie zverstvá – to sú tie ušľachtilé činy „Božích bojovníkov“ a Husových pomstiteľov.
Pre zrovnanie: Od 13. do 18. storočia, teda behom cca 500 rokov, bolo v katolickom svete odsúdených podľa najnovších historických výskumov niekoľko tisíc heretikov. Počet katolických obetí behom iba cca 15 rokov husitských šialeností je však zhruba 10 - násobne vyšší.
Prečo sa mládeži v hodinách dejepisu neprednáša tiež o tom? Prečo v učebniciach na túto tému takmer nenájdeme zmienku? Odpoveď si najskôr dá každý čitateľ sám.
Viac o Jánovi Husovi si prečítajte tu: História - Herézy - JÁN HUS
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára