Jan Hus
zdroj : wikipedia Cirkev uctieva celý rad mučeníkov, ktorí položili svoj život za katolícku vieru. Medzi jej svätcami sú i mnohí, ktorí priniesli obeť života kvôli povinnosti svätej mlčanlivosti (sv. Jan Nepomucký), z lásky k bližnému (sv. Maxmilián Kolbe) alebo pri obrane svätej čistoty (sv. Mária Gorretti).
Čítať ďalej :
Cirkev tiež pozitívne hodnotí aj tie prípady, keď niekto nasleduje v závažných mravních otázkách vernosť svojmu svedomiu až k preliatiu krvi, pretože podľa jej náuky skutok, ktorý nie je v súlade s hlasom svedomia, je hriešny.
Toto se týka aj nezavineného mylného svedomia. V 12. storočí sa napr. pápežovia radikálne zastávali Židov v getách (nejviac r. 1199 Innocent III. bulou Licet perfidia), ktorí se stávali obeťami kriminálnych živlov, chtiac zmocniť sa ich majetku. Niekterí z agresorov ich pod vyhrážkou smrti nútili ku krstu. Boli medzi Židmi takí, ktorí odmietli a nechali se radšej zabiť. Ich konanie si zasluhuje uznanie, pretože jednali v súlade so svojim svedomím, aj keď mylným, bez vlastnej viny. Boh to nepochybne zhodnotil podľa svojej spravodlivosti a svojho milosrdenstva.
Dá sa takto zhodnotiť aj Ján Hus? Jeho minulí i súčasní ctitelia poukazujú na to, ako statočne odmietol zriecť sa Viklefových bludov a dal prednosť potupnej a bolestivej smrti. Nedá sa kvalifikovať i toto ako vernosť hlasu svedomia, aj keď byť nezavinene mylného?
A práve v tom je problém. Hus ako vzdelaný teolog dobre vedel, aká je pravá katolícka náuka, preto sa dá ťažko hovoriť o „nezavinene mylnom“ svedomí. On sám si toho bol vedomý, preto se na koncile najprv Viklefa zriekal, vykrúcal sa, taktizoval a až na naliehanie českého posolstva zaujal voči možnosti odvolania kategoricky zamietavý postoj.
Všetko nasvedčuje tomu, že Husovou motiváciou ku statočnej smrti na hranici bola najskôr vízia akejsi posmrtnej slávy. Ctižiadostivý Hus si dobre uvedomoval, že svoj boj na tejto zemi prehral a odvolanie pred kostnickým koncilom by túto jeho porážku spečatilo. Odvrátiť ju mohla iba smrť na hranici, ktorá ponúkala možnosť akéhosi posmrtného Husovho víťazstva, keď mu nebolo dopriate za života.
Cirkev však nemôže Husovu statočnosť uznať ako rýdzu vernosť vlastnému, nezavinene mylnému svedomiu, pretože nevyhnutné kritéria tu chýbajú. Husovu obeť na hranici nemôžme totiž úplne oddeliť od jeho predchádzajúceho hriešneho jednania, ktorého sa nikdy nezriekol a za ktoré nikdy neprosil o odpustenie, konkrétne od podnecovania násilia proti duchovenstvu a servilnosti voči nemravnému a zločinnému kráľovi Václavovi. Husovu statočnosť a obeť života nie je preto možné hodnotiť inak než ako falošné mučeníctvo.
Takých Cirkev vždy odmietala. V minulosti sa vyskytlo mnoho falošných mučeníkov, ktorí podstúpili, aj keď statočne, obeť života za najrôznejšie idey vrátane nacistických alebo komunistických, pritom ale sami mali na svedomí krv nevinných alebo iné delikty, na čo boli dokonca hrdí. Tu sa nedá hovoriť o mylnom svedomí bez vlastnej viny, lebo každý človek so zdravým rozumom a slobodnou vôľou je schopný poznať prirodzený mravný zákon, ktorý zakazuje vraždy, nespravodlivé násilie, krutosť alebo podvody.
Pri porovnávaní všetkých týchto faktov sa nedá inak než konštatovať, že Husova osobnosť je v našich dejinách skôr zápornou než kladnou postavou. Pozitívne je nutné u Husa oceniť jeho vysoké vzdelánie, odstránenie spřežkového pravopisu a počiatočný uprímný zápal pro mravnú reformu v kléru. Jeho traktáty sú historicky cenným dokladom teologického myslenia tej doby a tam, kde Hus zostáva pravoverným, majú kedykoľvek čo povedať i dnešku. Hus tiež stojí mravne vyššie než alkoholik a smilník Luther alebo münsterský polygamista Jan z Leydy či iní predstavitelia neskoršej protestantskej reformácie.
Avšak ovocie Husovej činnosti nebolo dobré. Stále viac si počínal ako demagóg a politický agitátor, neváhajúcí siahnuť ani k násiliu. Husitské vojny so všetkými hrôzami, riekami preliatej krvi a totálnym úpadkom mravov a kultúry sú smutným dôsledkom Husových aktivít, čo sa nedá poprieť.
Zdroj : R. Malý - Ján Hus objektívne a bez príkras
Viac o Jánovi Husovi tu : História - Herézy - JÁN HUS
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára