Ján Hus. Aký to bol človek? Autentický svätec, za akého ho považujú všetci jeho ctitelia od pravoslavných a protestantov až po ateistov? Mýlila sa vtedajšia Cirkev keď prehlásila niektoré jeho články za bludné?
Alebo se jednalo o buriča a revolucionára, ktorý má na svedomí nepokoje a násilie, ktoré spôsobili ostatným početné utrpenia? To všetko je potrebné objektívne zvážiť na základe štúdia historických prameňov.
Ján Hus
zdroj : ČBDB.cz
Nikto neskompletoval a neprečítal dokumenty týkajúce sa Husovho života a diela, tak dôkladne ako skromný a nenápadný profesor katolíckeho brnenského seminára Jan Sedlák, ktorý vydal v roku 1915 tak vynikajúcu podrobnú a detailnú monografiu o Husovi, že ju doteraz, čo do kvality, nikto neprekonal a pravdepodobne už neprekoná. Všetky dôležité pramene, ktoré bolo možné k husovskej tématike pozbierať, sú u Sedláka, nič nového sa už zrejme neobjaví.
zdroj : databazeknih.cz
Ján Hus sa narodil okolo roku 1370. V roku 1393 Hus dosiahol na Karlovej univerzite titul bakalár a v roku r. 1396 titul majster (mistr). V roku 1400 bol vysvätený za kňaza a v roku 1403 se stal kazateľom v kaplnke zasvätenej Betlehémskym neviniatkam. (Betlehémska kaplnka)
V rokoch 1401 - 1403 je Hus dekanom fakulty slobodných umení a rektorom univerzity. V tejto dobe sa odohráva prvý spor o náuke anglického Johna Viklefa, ktorú hájili hlavne Husov učiteľ Stanislav zo Znojma a priateľ Štěpán z Pálča. Viklefove spisy priniesli do Prahy Česi študujúci v Anglicku. Hus nepochybně už v tejto dobe sympatizuje s Viklefovými názormi, ale je opatrný a snaží sa príliš nevyčnievať.
Jan Viklef
zdroj : wikiwand.com
V roku 1401 v diskusii na svätojakubskej fare, ako dokumentuje Sedlák, háji Viklefovu náuku o remanencii, aj keď v umiernenej forme.
Teológia v prvých rokoch 15. storočia nestála ešte v popredí Husovho záujmu. Tou bola v tej dobe kritika duchovenstva, ktorú je nutné schváliť ako oprávnenú. Papežská schizma, keď sa vládcovia pridávali k rímskému alebo k avignonskému pápežovi len z politickej vypočítavosti a využívali to na ovplyvňovanie cirkevného života a presadzovanie svojich stúpencov, často pochybných mravných kvalít, na vedúce posty, sa tak stalo příčinou veľkého pohoršenia. Začínajúca renesančná mentalita odmietajúca askézu a propagujúca pozemskú rozkoš našla svoj ohlas i medzi duchovnými, ktorí žili v prepychu a v smilstve. Ale zas nesmieme príliš podliehať neskoršej propagande, ktorá vykresľovala väčšinu kňazstva ako mravne skazenú.
Hus mal úprimnú snahu o nápravu Cirkvi. Nebol ale zďaleka sám. Stačí spomenúť známych reformačných kazateľov Konrada Waldhausera a Jana Milíča z Kroměříža ešte z doby Karla IV., neskôr dominikána Jindřicha z Bitterfeldu a iných, ktorí sa nikdy nedostali do konfliktu s katolíckou pravovernosťou.
Aj pražskí arcibiskupovia podporovali reformu, či už sa jednalo o Arnošta z Pardubíc, kardinála Jana Očka z Vlašimi alebo Jana z Jenštejna. O nápravu mravov v klére horlivo usiloval v Husovej dobe aj arcibiskup Zbyněk Zajíc z Hasenburku, ktorý bol muž bezúhonný, dobrého srdca a šľachetných úmyslov.
Zbyněk Zajíc z Hasenburku
zdroj : kingdomcomedeliverance-archive.fandom.com
Práve on sa stal na začiatku 15. storočia hlavným protektorom Jána Husa. O úprimnosti reformného zápalu arcibiskupa Zbyňka Zajíca svedčí, že dvakrát Husa poveril, aby na synode duchovenstva kázal proti neprístojnostiam v klére.
Po roku 1405 však začal arcibiskup svoj priateľský vzťah k Husovi meniť. Súviselo to s ostrým odsúdením viklefizmu v Čechách rímským pápežom Innocentom VII. (Čechy sa držali rímského pápeža, nie avignonského.)
Hlavní protagonisti týchto bludov Stanislav zo Znojma a Štěpán z Pálča boli povolaní do Ríma, kde Viklefove herézy odvolali. Univerzitný majster Ondřej z Brodu vydal ostrý spis proti viklefizmu v Čechách.
Súčasne s tým sa tu šířili i náuky heretikov valdenských, zastávané horlivo Mikulášom z Drážďan. Valdenskí popierali očistec a hierarchickú štruktúru Cirkvi, ktorú považovali za „babylónsku neviestku“ a pápeža pokladali za Antikrista. Arcibiskup Zbyněk zahájil proces proti hlasateľovi valdénstva Mikulášovi z Velenovic, ktorého volali „Abrahám“. Hus sa ale postavil na jeho stranu. Tým definitívne stratil Zbyňkovu priazeň a vzťah oboch sa stal od r. 1408 krajne napätý. Hus sa otvorene postavil do čela tábora wicklefistov.
Ján Hus
zdroj : příbram.cz
Úspešne sa uchádza o podporu kráľa Václava IV., čo mu neslúži ku cti. Václav bol opilec, cudzoložník a surovec, ktorý kvôli týmto vlastnostiam prišiel o císarskú korunu. K Cirkvi sa choval nepriateľsky, chcel ju mať plne pod kontrolou ako svoj poslušný nástroj. Preto všade, kde mohol, dosadzoval do vedúcich úradov svojich obľúbencov. To sa stalo r. 1393 osudným arcibiskupovi Janovi z Jenštejna a jeho generálnemu vikárovi sv. Johánkovi (Janovi) z (Ne)Pomuku: prvý skončil v doživotnom exile, druhý mučeníckou smrťou vo Vltave.
To, že Hus ostro napadal - či už právom, či neprávom - nemravný život časti kléru, zato však mlčal k obrovskému pohoršeniu, ktorý dával svojim životom a násilnými skutkami kráľ Václav, sa nedá nazvať inak než pokrytectvom a účelovým jednaním.
Arcibiskup Zbyněk mal s kráľom podobne napätý vzťah ako jeho predchodcovia. Ten se ešte prehĺbil, keď Václav r. 1408 pristúpil k obediencii novo zvoleného nepravého pápeža Alexandra V., ktorý sa usadil v Bologni. Kardinálovia sa totiž v snahe riešiť pápežskú schizmu zišli v Pise, kde prehlásili rímského i avignonského pápeža za zosadených a zvolili Alexandra. Obaja doterajší ale neposlúchli, takže Cirkev mala v čele nie dvoch, ale troch pápežov.
Keďže Alexander po roku zomrel, zvolili kardinálovia jeho nástupcu Balthasara Cosu, hodnostára nemorálného života zapleteného do početných podvodných finančních afér. Pôvodne slúžil ako námorný dôstojník, tým sa ľudovo hovorilo „piráti“. Odtiaľ pochádza klebeta, že bol pôvodne námorným lupičom. Prijal meno Jan XXIII.
Arcibiskup Zbyněk sa držal vtedajšieho rímského pápeža Gregora XII., ktorý je dodnes uznávaný ako právoplatný. Avignonský Benedikt XIII., bolonský Alexander V. i Jan XXIII. sú kvalifikovaní ako protipápeži. Žiaľ r. 1410 i Zbyněk nakoniec podľahol politickým tlakom a uznal za pravého boloňského pápeža Jana.
S pomocou kráľa Václava získava Hus v Prahe takmer neobmedzenú moc, vychádzajúcu z jeho pozície na univerzite. Stredoveké univerzity neboli len inštitúciami pre formáciu budúcej inteligence, ale zároveň i orgánmi so značným ideologickým a politickým vplyvom.
Českí univerzitní majstri v čele s Husom boli poplatní viklefizmu, rovnako českí študenti, zahraniční mu naopak oponovali. Viklefisti úplne ovládli univerzitu. Hus ako staronový rektor se stal na nej neobmedzeným pánom a tiež, v podstate, hlavným ideológom režimu nemravného a zločinného kráľa Václava IV.
Odchod nemeckých študentov z Prahy do Lipska
po vydaní Kutnohorského dekrétu.
Pohľadnica zo začiatku 20. storočia.
zdroj : Wikipédia
Tu už nastupuje neslávna stránka Husovej činnosti. Na kazatelni už nekárá iba neprístojnosti, ale demagogicky rozoštvává ľud a hlavne študentov proti duchovenstvu a arcibiskupovi Zbyňkovi, ktorý dal spáliť Viklefove spisy. Husov tábor siaha priamo k nechutnému ohováraniu, keď podsúvá Zbyňkovi analfabetismus. Študenti volali :
„Zbyněk Zajíc abeceda
spálil knihy, nic nevěda,
co je v nich napsáno…“
(porov. Sedlák, str. 176).
Stárnuci arcibiskup mal totiž slabý zrak a čítanie mu preto robilo problémy. Je absurdná predstava, že by toto Hus a jeho stúpenci nevedeli, pretože analfabet by nikdy nemohol prijať vysvätenie. Lenže v tomto ideologickom boji bola Husovi každá klebeta dobrá. Kráľova krutosť a nemravný život boli však pre neho tabu.
Hus si počínal fakticky ako najvyšší cirkevný predstaviteľ Českej zeme. Verejne hlásal Viklefove bludy z kazateľne i z univerzitnej katedry. Zvlášť nevyberavo napádal odpustky, a to nielen neresť predávania odpustkových modliteb, ale odpustky ako také vôbec, lebo Cirkev vraj nedostala od Krista žiadne právo disponovať odpúšťaním časných trestov za hriechy. Márne arcibiskup Zbyněk dával Husa do kliatby, kráľ ju zakaždým prehlásil za neplatnú. Panovník sa dokonca velmi energicky ujal Husa i proti rozhodnutiu pápežskej kúrie v Bologni, ktorá odsúdila Husove náuky. Hus bol vyzývaný aby sa išiel osobne do Bologně obhájiť. To však odmietol, lebo mal za sebou mocenskú oporu kráľa.
kráľ Václav IV.
zdroj : ceskedukaty.cz
V roku 1411 kráľ Václav zabavil všetky arcibiskupské statky, čo Hus nadšene schvaľoval. Sám totiž k tomu už skôr vyzýval. Zbyněk vyhlásil nad Prahou interdikt, pokiaľ Hus bude v Prahe. Kráľ však prikázal, že sa nesmie na to dbať. Arcibiskup Zbyněk vyčerpaný a chorý v tom roku zomrel.
Roky 1411–12 predstavujú eskaláciu nátlaku Husovho tábora. Hus vo svojich kázaniach i univerzitních prednáškach vykresľuje tú časť duchovenstva, ktorá stála na strane arcibiskupa, ako mravne skazenú bez výnimky. To viedlo k tomu, že lúza prepadáva duchovné osoby a reholníkov. Bývalý Husov priateľ a teraz odporca Štěpán z Pálča píše, že „mnoho svätých kňazov bolo prenasledovaných… niektorí z nich usmrtení, iní olúpení, iní vyhnaní z vlastných kostolov…“ V Klatovách a v Žatci boli niekterí duchovní upáleni alebo utopení. Nevieme nič o ich počte, ani nepoznáme ich mená s výnimkou klatovského dominikána Jana zvaného Malík. Tieto zverstvá boli priamym dôsledkom Husovho nenávistného štvania. On sám sa nikdy nezastal uvedených obetí z radu duchovných osôb.
Nepravý pápež Ján XXIII., pod ktorého obedienciu sa tentokrát Čechy hlásili, vyhlásil po správách o tomto prenasledovaní duchovenstva r. 1412 nad Prahou interdikt. Bezprostredný popud dal k tomu spis Husovho stúpenca Jakubka zo Stříbra, v ktorom prehlásil pápeža a celé duchovenstvo, ktoré ho podporuje, za Antikrista. Vtedy sa stal Hus nepohodlným i samotnému kráľovi Václavovi. Reputáciu si u neho „pokazil“ tým, že v kázaní velebil ako svätých troch mladých výtržníkov Martina, Jana a Staška, ktorí vyvolali búrku ľudu proti predávaniu odpustkov, a ktorých kráľ dal zatknúť. Odsúdili ich potom k smrti a tajne sťali. Václav, ktorý mal v tej dobe maximálny záujem na pokoji v zemi, hlavne v Prahe, už potom Husovi nedôveroval a obával sa ho ako príliš radikálneho. Preto ho prinútil k opusteniu Prahy a k uchýleniu sa na vidiek, kde kázal najviac na Kozom hrádku a na hrade Krakovci.
🔸️ Prečítajte si tiež :
🔹️ Viac o Jánovi Husovi sa dočítate tu :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára