Protestanti sú tiež kresťania
Tento blog by mohol naznačovať, že katolíci nemajú radi protestantov. Nie je to tak. Určite sme ich viacerí zažili a sú veľmi ústretoví a priateľskí. Najlepšie na nich sú ochota pomáhať a časté stretká.
Čo mám ešte rada na našich bratoch - kresťanoch ? Veľmi rada počúvam od protestantov odsúdenia okultizmu. V tom si s nimi veľmi dobre rozumiem. Vedia, že aj nevinne vyzerajúce záležitosti môžu byť nebezpečné, lebo je za nimi zlý duch.
Naši odlúčení bratia sú naozaj priateľskí. Často sa stretávajú, veľa čítajú Bibliu a pomáhajú si. To je to, čo by sme sa od nich mohli naučiť.
To však neznamená, že nie je potrebné hovoriť. Predsa len veríme, že máme podstatnejšie veci ako príjemné stretká. (Ale mohli by sme mať častejšie aj tie !)
Treba reagovať na neúprosnú kritiku a dozvedieť sa nové informácie o historických výskumoch. Kvôli spravodlivosti a kvôli pravde. A je dobré, po tej neustálej kritike, občas trochu vyrovnať skóre. :-)
Často reagujem aj na veľmi agresívne útoky. Ale reakcie na ne sa netýkajú bežných protestantov. Dúfam, že to tak aj zoberú. Nakoniec, nemusia tieto stránky čítať... Sú skôr pre katolíkov a pre tých, ktorí hľadajú.
Samozrejme nemusíme sa vždy baviť o viere a o našich rozdieloch. Myslím, že môžme mať radi ľudí s iným názorom alebo s inou vierou, predovšetkým kresťanov...
💠 Blog o Katolíckej cirkvi
💠💠💠
Mnohí z nás obdivujú kresťanské svedectvo aspoň jedného protestanta - či už priateľa, príbuzného alebo celebrity. (Hoci uznávame vážne medzery v ich viere).
Existujú katolícke webové stránky, ktoré hovoria, že protestanti nie sú nič iné ako banda heretikov úplne odrezaných od Božej milosti a nemožno ich ani nazývať kresťanmi. Ak takto uvažuješ, si proti katolíckej náuke, áno, priateľu!
Je potrebné vedieť, že:
- Katolícka cirkev uznáva za PLATNÝ krst udelený v niektorých protestantských komunitách (pozri v ktorých v nasledujúcom článku - Budú v nebi iba katolíci ?).
- Encyklika Dominus Iesus potvrdzuje, že príslušníci iných náboženstiev, aj keď majú VÁŽNY nedostatok, môžu prijať Božiu milosť – pretože mnohí nemôžu za to, že nevedia o pravej viere.
- Svätý Pavol učí, že aj pohania, napriek tomu, že nemajú kontakt s Božím zákonom, často robia to, čo im zákon prikazuje, keď sú verní svojmu svedomiu (Rim 2,13-15).
- Mimo Cirkvi niet spásy (Pozri nasledujúci článok Budú v nebi iba katolíci ?), a popri tom platí aj, že na získanie spásy nie je vždy potrebné skutočné začlenenie do Cirkvi, ale je potrebné a možné - prinajmenšom vôľou a túžbou. Ak človek trpí nepremožiteľnou nevedomosťou, Boh prijíma implicitný sľub, ktorým chce človek svoju vôľu prispôsobiť vôli Božej. (List Svätého ofícia arcibiskupovi Bostonu, 1949. Denzinger, 3866-3872).
Zoči-voči tomu všetkému, ako možno udržať absurdnú myšlienku, že protestanti nie sú kresťania?
My katolíci musíme vedieť zladiť nevyhnutný boj proti protestantskej heréze s náležitou láskou a úctou k našim oddeleným bratom. Dokonca vedieť identifikovať príležitosti na vzájomnú spoluprácu v „sociálnych, technických, kultúrnych a náboženských otázkach“ (sv. Ján Pavol II., Redemptoris Missio).
My, katolíci si myslíme, že protestantská reformácia bola dielom diabla. Vlastne to nebola reformácia, bola to deformácia. Napriek tomu si protestanti zachovali niečo katolícke.
Mimochodom, nie všetci protestanti sú heretici v najširšom zmysle slova. Je rozdiel medzi vierou v nesprávnu doktrínu z nepremožiteľnej nevedomosti (hmotná heréza) a medzi odmietaním pravdy z čírej pýchy, zbabelosti a tvrdohlavosti (formálna heréza).
V protestantských spoločenstvách nemajú pastieri, biskupi a apoštoli žiadnu kňazskú moc - pretože nemajú apoštolskú postupnosť. A predsa mnohí z nich konajú so správnym svedomím a úprimne sa snažia byť verní Ježišovi.
Otec a zdroj herézy je jedna vec. Iná vec sú dedičia cirkevných spoločenstiev týchto heretikov, ktorí sa narodili a vyrastali v tejto kultúre bez toho, aby kedy vedeli čokoľvek iné, a ktorí s tým, čo dostali (a čo je z veľkej časti vlastne katolicizmus, z ktorého pochádzajú) - robia, čo môžu, pričom niekedy prinášajú oveľa viac ovocia ako my sami, čo jedávame pri Otcovom stole.
Ale žiaľ, väčšina denominácií sa tak drasticky vzdialila od evanjelia, že ich už ani nemožno nazvať kresťanskými : sú parakresťanmi, teda ohavnými napodobeninami kresťanstva.
Ako tento pastor, ktorý dáva svojim zverencom výprask sakom :
Zdroj : Ocatequista - Môj obľúbený protestant - Úvaha o našich odlúčených bratoch
🔹️ Témy :
----》 PROTESTANTI
-----》 História - Herézy - PROTESTANTI
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára