Galileo Galilei - bez dôkazov

zdroj : Postoj - Kauza Galileo

------》

       Galileo Galilei je meno, ktoré automaticky zaznieva z úst všetkých, ktorí chcú prezentovať Katolícku cirkev ako nepriateľa vedeckého pokroku. 

      Žiaľ, len málo ľudí si nájde čas na štúdium faktov. Väčšina je spokojná s tým, že zbožne verí tomu, čo počula v škole alebo v televízii. Ešte horšie sú na tom tí, ktorí sa chcú predviesť na základe „vedomostí“ získaných na niektorých internetových stránkach. Práve títo ľudia majú veľké predsudky voči Cirkvi a rozširujú klamstvá o afére Galilea.

       Zdokumentované fakty však ukazujú, že Galileo prežíval časy slávy v Ríme. Tento oddaný katolík, ktorý zomrel pokojne vo svojom dome, verný Cirkvi a bol spočiatku za svoje objavy uznávaný duchovenstvom. Čo sa však zmenilo, že sa vzťah medzi ním a duchovenstvom zhoršil? To sa dnes dozvieme.

       Galileo tvrdil, že Zem sa otáča okolo svojej osi a okolo Slnka, rovnako ako ostatné planéty v Slnečnej sústave. Prvý, kto navrhol túto teóriu, nebol on, ale Mikuláš Koperník. Takže vy, ktorí stále hovoríte, že Galileo chcel dokázať, že Zem je guľatá, dávajte pozor. Mnoho stredovekých mužov si myslelo, že Zem je guľatá. 

         Krátko pred smrťou v roku 1543 bol Kopernik povzbudený členmi vysokého kléru, aby zverejnil svoje štúdiá. Potom vydal slávny „De revolutionibus“ a venoval ho pápežovi Pavlovi III.  Viac ako 60 rokov Kopernikova heliocentrická teória voľne kolovala po celej Európe, bez akýchkoľvek obmedzení.

      V roku 1610 vstupuje na scénu Galileo. Jeho veľkou zásluhou bolo, že pomocou svojho ďalekohľadu vykonal veľmi dôležité pozorovania, ktoré akoby potvrdzovali Kopernikove výroky o pohybe Zeme. Jeho objavy v astronomickej oblasti boli viac než uznané cirkvou. V roku 1611 bol  Galileo prijatý so skupinou v rímskom kolégiu otcov jezuitov. Bola to nadšená a srdečná verejná pocta. Ak by to tak nebolo, dali by možno astronómovi do nápoja jed...

       Galileo bol populárny. Ale veľký muž nebol spokojný. Galileo bol odhodlaný presadiť jeho závery ako vedeckú pravdu a nie ako obyčajnú astronomickú hypotézu. 

      Na oboch stranách chýbala pokora a zdravý rozum. Galileo sa snažil dokázať pohyb Zeme na základe prílivu a odlivu a urobil to zle. Bolo to zosmiešňované.  Faktom je, že Galileo nemal žiadne nevyvrátiteľné dôkazy, ktoré by dokázali jeho tézu. Nie je jasné, či z úzkosti alebo arogancie bral námietky voči svojej téze ako osobné urážky a nerozvážne  povedal, že výklad Biblie teológmi je nesprávny. Vtedy to začalo...

       Možno si bol Galileo, ako krstný syn pápeža a priateľ členov vysokého kléru, veľmi istý. Tak sa začali požiadavky na Cirkev na nedoslovnú interpretáciu Biblie, ktorá akoby naznačovala, že je to Slnko, ktoré sa točí okolo Zeme.

„Slnko vychádza, 
slnko zapadá; 
ponáhľa sa vrátiť 
na svoje miesto; 
potom znova vstane." 

Kazateľ 1,5

       Galileo mal pravdu, keď povedal, že Písmo nemá byť pojednaním o prírodných vedách. Mýlil sa však, keď postavil takú veľkú tézu bez toho, aby mal vedecké dôkazy. (A vedel o tom.)  Astronóm bol už starý muž a ponáhľal sa. Možno nezniesol pomyslenie, že sa nedožije dokázania svojej tézy. V skutočnosti sa pohyb Zeme fyzicky dokázal až v 18. storočí prostredníctvom štúdií Jamesa Bradleyho o „aberácii svetla“. A definitívny dôkaz rotácie Zeme prišiel až v 19. storočí, s Foucaultovým kyvadlom.

       Keby sa to stalo o niekoľko storočí skôr, je celkom možné, že návrh na nedoslovnú interpretáciu citovaného úryvku z Kazateľa by duchovenstvo prijalo lepšie. Koniec koncov, myseľ stredovekých teológov bola oveľa otvorenejšia ako myseľ teológov 17. storočia. (Ako povedal v rozhovore Annibale Fantoli, PhD. v matematike a fyzike a magister vo filozofii a teológii). Svätý Augustín a svätý Tomáš Akvinský, najuznávanejší myslitelia stredoveku, povedali, že ak nevyvrátiteľné dôkazy odporujú obvyklému výkladu Písma, treba im venovať pozornosť.

      Ale Galileo chcel spievať ako kohút bez hrebeňa a rozhodol sa tancovať  na mínovom poli. V tom čase protestantizmus šíril svoje zlo a omyly po celom svete a hlásal, že každý laik môže vykladať Bibliu bez toho, aby sa musel podriaďovať autorite Cirkvi. Keď si to uvedomíme, pochopíme horlivosť Cirkvi voči laikovi, ktorý chcel vnútiť svoj výklad Biblie, bez toho, aby mal nezvratné dôkazy.

        Spravodlivá snaha bojovať proti slobodnému výkladu Písma a prílišná pripútanosť k „argumentu autority“* viedla vysokých cirkevných predstaviteľov k chybe, keď odsúdili Galilea. (Chybe, ktorú v roku 1992 priznal svätý Ján Pavol II.).

     A aby bolo jasné - Galileo nebol mučený ani zabitý inkvizíciou. Bol odsúdený na domáce väzenie a posledné dni strávil vo svojom luxusnom sídle. Tam pokračoval v práci a dokonca vydal knihu.

       Sú stovky príkladov, historicky zdokumentovaných, ktoré by sme mohli uviesť, že Katolícka cirkev od stredoveku až dodnes intenzívne podporuje vedecký pokrok a poznanie vôbec. Proti tomu je len jeden JEDINÝ negatívny príklad - kauza Galileo. 

      Akoby sa však realita obrátila na ruby. K odsúdeniu chyby sa pridali storočia ohovárania, výmysly a všetka nenávisť antikatolíkov. A mýtus pokračuje... 

     Je to pokánie, ktoré budú musieť všetci katolíci zaplatiť, možno až do konca vekov, za túto chybu, ktorú pred storočiami spáchali naši bratia vo viere.

      Je dôležité poznamenať, že Galileiho odsúdenie neohrozuje dogmu o pápežskej neomylnosti. Nebol to napokon definitívny akt magistéria.

Zdroj : Ocatequista - Odhalenie kecov o Galileovi

🔸️ Odporúčané články :

-----》 Erik Dujava - Kauza Galileo: Pohádali sa veda a viera ?

-----》 Vatican observatory - Galileo - rýchle zhrnutie

----》 America magazine - V čom sa príbeh o Galileovi mýli o cirkvi a vede

----》 Nebojte sa - Igor Barták - Apologetika: Príbeh o boji medzi vedou a náboženstvom. Prípad Galileo Galilei v kocke

🔹️Témy :

-----》História - VEDA 

-----》 História - INKVIZÍCIA 🔥