19.3.22

Krst a znovuzrodenie

Je krst znovuzrodením ?

------》

        Kalvíni si myslia, že ľudia môžu byť predurčení do pekla od stvorenia sveta bez toho, aby sa ich slobodná vôľa podieľala na tomto procese. My však automaticky nevylučujeme zo spasenia všetkých, ktorí nepočuli evanjelium, ako to robia mnohí protestanti (na rozdiel od Listu Rimanom 2:14-15). Cirkev nevyhlasuje, že niekto je zatratený, iba že niektorí svätí sú v nebi. 

      Protestanti sa čudujú, ako môže Rím (takpovediac) otvoriť dvere do neba dokorán, aby zahŕňali popieračov Krista (ako sú moslimovia – pozri 1. List Jána 2:22-23) Moslimovia však musia plne poznať a pochopiť, čo popierajú, a potom zaprieť Krista, aby boli zatratení. Mnoho, mnoho ľudí je jednoducho nevedomých a veríme, že Boh je k takýmto ľuďom milosrdný. Dúfajme, že neznalosť katolicizmu (ktorá je nekontrolovateľná)         nenechá veľa ľudí zatratiť. Medzitým sa snažme vzdelávať ľudí o tom, čo  vlastne  Cirkev  učí.

       Niektorí protestanti si myslia, že Skutky 10:44-48 popierajú katolícke učenie o krste. Ale toto nie je normatívna situácia ani pre neskoršie cirkevné dejiny. Bola to absolútne jedinečná, jednorazová historická situácia: prvé vyliatie Ducha na pohanov. Je to slabý argument. 

         Myslia si, že človek je znovuzrodený, keď naňho zostúpi Duch Svätý. Ale ortodoxní, luteráni, anglikáni aj metodisti s nami súhlasia, že k znovuzrodeniu dochádza pri krste. („Biblická brána“)

        Krst nebol teda iba  symbolický. To by bolo v rozpore s  Písmom, kde je spása výslovne spojená s krstom.

       A čo praví veriaci, ktorých napríklad zrazí auto, keď idú do kostola v deň, keď sa chystajú pokrstiť? Pôjdu do pekla len kvôli tomu, hoci dôverovali Kristovi? Nie, pretože katolíci veria, že každý, kto sa chce dať pokrstiť, ale nie je schopný, bude spasený. Nebudú zatratení  preto, že neboli pokrstení.

         Je to práve túžba po krste (viera), čo vlastne zachraňuje človeka.  Pokiaľ má niekto úprimnú túžbu slúžiť Stvoriteľovi a prejde touto túžbou a zostane verný až do konca, Boh odpustí akúkoľvek nevedomosť, ktorú tento človek mal, a zachráni ho napriek jeho nevedomosti. 

        Ale to je o výnimočných alebo obtiažnych prípadoch. Biblia priamo uvádza, že krst zachraňuje alebo obnovuje. Skutočnosť prvotného hriechu robí krst žiadúcim čo najskôr, pretože odstraňuje trest a vinu za hriech a vlieva milosť posväcujúcu. Ak popierame prvotný hriech, ide o kacírstvo. A to nielen podľa katolicizmu, ale hádam všetkých kresťanských skupín. Veď kvôli tomu potrebujeme spásu -  kvôli pádu človeka, ktorý spôsobil skazu na zemi aj na človeku. V skutočnosti je to starodávna heréza pelagianizmu. A tá bola odsúdená Katolíckou cirkvou v 6. storočí a znovu to potvrdila na Tridente.


༺ ❁ ༻


          Niektorí ľudia zamieňajú krst s Baránkovou krvou. Títovi 3:5 a 1. Korinťanom 6:11 sa zmieňujú o „umývaní“, ktoré sa nemusí vykladať ako krst, pretože to môže rovnako dobre znamenať „umývanie v krvi Baránkovej“.

         Povedal som mu: „Pán môj; ty to vieš.“ A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. Zjavenie 7:14

        Pozrime sa však na tieto dve časti Biblie :

     Spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, Títovi 3:5

       Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Ján 3:5

       Tieto dve pasáže sú podobné. Takto sa interpretuje Písmo: porovnávaním so sebou samým, keď existujú paralely, aby sme pomohli určiť, čo môžu znamenať menej jasné pasáže. Tu je to nespochybniteľné. To, čo je „umývanie“ v jednom verši (s dvoma ďalšími spoločnými prvkami), je v druhom znázornené ako „voda“. Krst je teda spojený so spasením. Dôkazy sú silné. Väčšina ľudí sa umýva vodou, nie krvou. Keď sa odvolávajú na Zjavenie 7:14, neuvedomujú si, že v kontexte odkazuje na mučeníctvo, nie na spasenie ako také.

       Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. Marek 16:16

        Neznamená to, že tieto dve podmienky spásy - krst a viera, musia byť vykonané naraz. Pokrstené dieťa vyrastie a rozhodne sa. Ani ten, kto uveril sa nemusí hneď dať pokrstiť. Ale väčšinou až po poučení o katolíckom učení.

      To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista1. Petrov 3:21

       Už to nemohlo byť jasnejšie napísané. Existuje dobrý  dôvod, prečo tomu väčšina kresťanov v histórii verila.

        A teraz - čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!« Skutky 22:16

        V evanjelickej teológii pokánie a vyznanie Krista a úprimná túžba byť odteraz Kristovým učeníkom „zmývajú hriechy“, pretože umožňujú Ježišovi konať Jeho očistné dielo ospravedlnenia alebo spasenia. Áno, všetko je to milosť - ako v katolicizme, ale hriešnik sa rozhodne urobiť tento krok, aby si prisvojil spasiteľnú milosť, ktorú mu Boh chce dať.

       A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. 1. Korinťanom 6:11

        Jediná vec, ktorú táto pasáž spomína, je, že sa dáme pokrstiť. To nevyvracia, že sa vyžadujú aj iné veci (a naozaj sa vyžadujú), alebo že takto získanú spásu nemožno nikdy stratiť (čo je na inú diskusiu). Ale ukazuje to, že krst sa nedá tak ľahko oddeliť od spasenia a ospravedlnenia, a že má spásonosnú moc a milosť z Božej vôle.

       Tu platí rovnaký princíp: ak niekto chce tvrdiť, že samotná viera je dostatočná na spasenie (ako sa môže zdať v istom výklade veršov Rimanom 10:9-13 a Jánovi 3:16), pretože tieto verše spájajú vieru so spasením, len s vierou, potom verše, ktoré spomínajú len krst v súvislosti so spasením, by dokazovali krstné znovuzrodenie. Nemôžete povedať jednu vec a odmietnuť druhú.

         Jediný rozumný výklad je tvrdiť, že krst je súčasťou spasenia, rovnako ako pokánie, Božia milosť, poslušnosť veriaceho, vyhýbanie sa ťažkým hriechom atď.  


༺ ❁ ༻


          Niektorí protestanti si myslia, že krst vodou je len symbolom krstu, ktorý vykonal Kristus skrze Ducha : Myslia si, že verš z 1. Petrovho listu, kapitola 3, neučí znovuzrodenie z krstu. A tiež, že iné verše 1. Korinťanom 12:13 a Skutky ukazujú, že náš pravý krst je vykonávaný Duchom Svätým.

       Ale nie je to tak. Ukazujú len, že existuje viac ako jeden typ krstu, o ktorom sa hovorí vo Svätom písme. Všetko sú to „pravé krsty“. Hovorí sa tu o krste Duchom Svätým (Skutky 1:5 nás učia, že sa to vzťahuje na Deň Turíc, ktorý bol opísaný v nasledujúcej kapitole). Ale to nevyvracia, že existuje krst vodou (nesymbolický krst, ktorý má moc). Ján Krstiteľ spomína oba typy krstu v jednom verši - Ján 1:33 a oba tieto typy a tretí typ – krst „ohňom“  - v inom verši - Lukáš 3:16.

        Existujú ešte : 

     Krst krvi V prípade mučenia a smrti kvôli viere v Krista, Cirkev garantuje, že v hodine smrti „sám Kristus zostúpi k človeku a udelí mu krst“. Krstom krvi sú teda „pokrstení“ všetci mučeníci, ktorí zomreli ako nepokrstení, za pevnú vieru v Ježiša Krista. Keďže ovocie sviatosti krstu je odpustenie všetkých hriechov, a aj dočasných trestov za hriechy (tzv. úplné odpustky), Cirkev verí, že človek umučený za vieru v Krista, vstúpi priamo do nebeského kráľovstva.

     Krst túžby Katechumen, ktorý čaká na prijatie sviatosti krstu, ale náhle zomrie, pričom sa snažil žiť život v zhode s evanjeliom, je duchovne pokrstený v okamihu smrti. Krst túžby je založený na vlastnej viere, v prípade nenarodených detí však na viere ich rodičov. (Sviatosť krstu - odsek Katolícka cirkev)

       Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Galaťanom 3:26‭-‬27

         Len symboly nás nezachránia, Samotný symbol nemá silu milosti, ktorú má sviatosť.

       „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ Skutky 10:47

        V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, spolu osem ľudí. To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, 1. Petrov 3:19‭-‬21

       Toto je typický hebrejský paralelizmus. Toto sa neskôr v novozákonnom myslení stalo metaforou duchovnej spásy. Voda potopy symbolizovala  krst, ktorý nás teraz zachraňuje. Krst nás zachraňuje duchovne, nie fyzicky. 

           Ako Noe a jeho rodina boli zachránení vodou, tak aj kresťania sú spasení krstom, nielen „symbolicky spasení“, to by nedávalo zmysel.

          Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. Jakubov 2:24

         Pokiaľ ide o krstné znovuzrodenie :

       "Počul som, pane," povedal som, "od niektorých učiteľov, že neexistuje žiadne iné pokánie okrem toho, ktoré sa udialo, keď sme zostúpili do vody a získali odpustenie našich predchádzajúcich hriechov."  Povedal mi: „Správne si počul, lebo je to tak.“ (The Shepherd of Hermas, asi 140, 4:3:1-2)

       Potrebovali (povedal pastier) vystúpiť cez vodu, aby mohli byť oživení; lebo inak nemohli vojsť do kráľovstva Božieho, iba ak by odložili smrteľnosť svojho predošlého života. Aj títo, ktorí zosnuli, prijali pečať Syna Božieho a vošli do kráľovstva Božieho. Lebo, (povedal) prv než človek ponesie meno Syna Božieho, je mŕtvy. Ale keď prijme pečať, odloží smrteľnosť a opäť dostane život. Pečaťou je teda voda. Zostupujú do vody mŕtvi (v hriechu) a vychádzajú z nej živí.  (Tamtiež , 9:16:2–4)

         Pretože sme malomocní v hriechu, posvätnou vodou a vzývaním Pána sme očisťovaní od našich starých prestúpení, keď sme duchovne znovuzrodení ako novonarodené nemluvňatá, ako povedal Pán: „S výnimkou keď sa človek znovu narodí skrze vodu a Ducha, nevojde do nebeského kráľovstva." (Sv. Irenej, Fragment 34, okolo 190)

         Aký bol názor ranej cirkvi na krst (prvé dve storočia), uznávaný historik protestantskej cirkvi JND Kelly píše:

       Vždy sa konalo na sprostredkovanie odpustenia hriechov... teória, že sprostredkoval Ducha Svätého, bola dosť všeobecná... Skorý názor, podobne ako Pavlín, sa teda zdá byť taký, že samotný krst je prostriedkom na odovzdávanie Ducha veriacim; v celom tomto období sme sa nikde nestretli so žiadnymi jasnými ukazovateľmi existencie samostatného obradu, ako je pomazanie alebo vkladanie rúk, privlastnené tomuto účelu. (Early Christian Doctrines, San Francisco: Harper Collins, revidované 1978, 194- 195)

        Podobne aj  The New International Dictionary of the Christian Church  (editoval JD Douglas, Grand Rapids, Michigan: Zondervan, revidované 1978, 100, „Baptism“), ďalšie uznávané protestantské referenčné dielo, ktoré neprejavuje vôbec žiadnu inklináciu ku katolicizmu, uvádza:

         Doktrinálne sa krst veľmi skoro začal chápať ako prostriedok milosti alebo sviatosti v zmysle inštrumentálneho prostriedku znovuzrodenia... Krst dojčiat sa praktizoval v druhom storočí, ale len s pomocou dospelého.


Zdroje : 

Dave Armstrong - K čomu boli „pridaní“ pokrstení? (Skutky 2:41)

Dave Armstrong - Dialóg: Biblia o krste dojčiat a obnove krstu


🔹️ Téma o sviatosti krstu tu :

----》 Sviatosti - KRST


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára